Erb mesta Košice

Erb mesta Košice

Kráľ Ľudovít I. Veľký udelil Košiciam erb na kráľovskom hrade v Diósgyőri v roku 1369. Vydal k tomu aj erbovú listinu, čo dovtedy nikto nikdy neurobil. Košice sú tak v tomto prvým mestom na svete!

Túto udalosť Košice oslavujú každý rok začiatkom mája, kedy je mesto plné všelijakých akcií. Návšteva mesta práve v tieto dni patrí k tým najzaujímavejším.

Erb mesta Košice si môžte pozrieť v parku pri Dolnej bráne, kde je socha anjela, ktorý ho drží v rukách.

História

Erb mesta Košice má svoje korene v roku 1369, kedy bol mestu udelený kráľom Ľudovítom I. Veľkým na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnešný Miškovec). Aj keď erb nie je najstarší v Európe, jeho unikátnosť spočíva v tom, že bol prvým dokumentovaným erbom, ktorý bol udelený právnickej osobe v Európe, a teda na celom svete. Predtým boli erby udeľované iba fyzickým osobám, čo zdôrazňuje význam Košíc v rámci Uhorského kráľovstva a stredovekej Európy z hľadiska kultúrneho vývoja .

Ďalšia výnimočnosť košického erbu spočíva v tom, že mesto dostalo štyri erbové listiny (jednu potvrdzujúcu a tri ďalšie vylepšujúce), každú od iného panovníka .

Prvá erbová listina Prvá erbová listina z 7. mája 1369 neobsahuje zobrazenie erbu, len jeho opis. Štít kráľ odvádza od osobného anjuovského erbu. Modré pole je posiate troma anjuovskými ľaliami a pod ním sú červeno-strieborné pruhy. Listina bola vydaná ako patent, nie ako privilégium, pretože mestá do roku 1405 ešte neboli privilegovaným stavom. Chýbajúce časti erbu, ako prilba, klenot a prikrývadlá, mesto nahradilo anjelom. Nedostatok právnej jasnosti o podobe a používaní erbu viedol kráľa k neudeľovaniu podobných listín iným uhorským mestám.

Druhá erbová listina Druhá erbová listina Košíc, vydaná kráľom Žigmundom Luxemburským v roku 1423 v Bratislave, je prvou privilegovanou listinou s miniatúrou pre uhorské mesto. Potvrdila používanie erbu v podobe z roku 1369.

Tretia erbová listina Tretia erbová listina bola vydaná v roku 1453 kráľom Ladislavom V. v Bratislave a vylepšila erb pridaním zlatej koruny na vrch štítu.

Štvrtá erbová listina Štvrtá erbová listina, vydaná v roku 1502 kráľom Vladislavom II. Jagelovským v Budíne, predstavuje vrchol heraldickej dokonalosti. Erb bol výrazne obohatený a heraldicky dokompletizovaný. Prvýkrát v Uhorsku bol mestský erb obohatený o prilby, klenot a prikrývadlá, ktoré nahradili zlatú korunu. Kráľ taktiež zasiahol do podoby štítu, pridajúc polovicu poľskej orlice zo svojho osobného znaku do ľavej polovice štítu a podľa erbu jeho manželky Anny de Foix vytvoril dolnú pätku s kosmo sedemkrát zlato-červenou delenou niťou a zlatými ľaliami.

Mesto Košice používa najnovšiu verziu erbu z roku 1502, ktorá sa musí zobrazovať v kompletnej podobe, ako je uvedené v miniatúre štvrtej erbovej listiny. Pred rokom 1989 sa používal iba štít erbu bez anjela, klenotov a prikrývadiel. Najstaršia verzia erbu z roku 1369 bola odsúhlasená ako erb mestskej časti Staré Mesto. Prvá erbová listina z roku 1369 je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky. Mesto si váži svoj erb a dátum jeho udelenia, 7. máj sa stal základom pre celotýždňové oslavy mesta, známe ako Dni mesta Košice.