Staromestská radnica

Na Hlavnej ulici, hneď vedľa Štátneho divadla stojí budova Starej radnice. Stará radnica predstavuje kombináciu barokovej a klasicistickej architektúry.

Na konci 13. storočia stáli na jej mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z týchto domov patril Jurajovi Satmárymu, významnému košickému rodákovi, kancelárovi kráľovstva a arcibiskupovi-prímásovi Uhorska.

S plynutím času boli tieto domy spojené a vznikla z nich mestská radnica v začiatkoch 17. storočia. Súčasná budova palácového typu, postavená v rokoch 1779 až 1780 v barokovo-klasicistickom štýle, je dielom Jána Langera. Výraznými prvkami budovy sú bohato zdobená fasáda s balustrádou a sochami, ktoré zobrazujú scény z antiky, a ktoré vytvoril sochár Anton Kraus. Erb mesta zdobí tympanon. Interiér budovy je ozdobený viacerými maľbami od maliara Erasma Schrötta, ktorý sa podieľal aj na výzdobe interiéru neďaleko stojacej budovy Kostola Najsvätejšej Trojice.

Významným okamihom v histórii budovy bola doba na prelome rokov 1805 a 1806, keď v nej strávil päť dní ruský vojvodca Michail Kutuzov, vracajúci sa porazený v jednej z napoleonských bitiek. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa umiestnená pri vchodovej bráne.

Počas turbulentného roku 1919 bola budova centrom vojenských prehliadok. V období existencie Slovenskej republiky slúžila krátkodobo ako sídlo najvyššieho orgánu Revolučnej vládnej rady.

Košická radnica využívala túto budovu až do roku 1928, kedy bola presťahovaná do budovy novej radnice. Od toho času až do roku 1995 slúžila budova ako mestská knižnica a dnes je využívaná na reprezentačné účely. Dnes sa tu nachádza aj pobočka Mestského informačného centra (MiC).

Kino Slovan

Zaujímavým doplnkom zadnej časti budovy v roku 1927 bolo pristavané kino Slovan, ktoré navrhol známy košický architekt Ľudovít Oelschläger. Napriek obmedzenému priestoru Oelschläger šikovne zvládol úlohu a využil celý rozsah svojich obľúbených architektonických prvkov.

Vstup do kinematografického sveta je v tomto prípade ako výlet do zázračného labyrintu. Šestica elegantných, kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s nápadnými lucernami namiesto bežných hlavíc vytvára dojem, akoby vás sprevádzala do iného rozmeru.

Na prvom podlaží vás privíta pôsobivý pohľad na prevýšené arkádové okná, ktoré otvárajú pohľad na magický svet filmu. Vrcholom je priečelie so svojou vysokou atikou zdobenou oblúčkovým ornamentom, ktorá dotvára dojem, že stojíte pred vchodom do kúzelného kráľovstva.

Pri koncentrovanej analýze architektonických prvkov sa naskytne fascinujúca možnosť pozorovať podobnosti s dielom slovinského virtuóza architektúry, Joža Plečnika, čím sa tento priestor stáva nielen miestom filmových zážitkov, ale aj arénou pre stretnutie dvoch majstrov umenia.

V rokoch 1997 až 1999 prešla samotná budova kina komplexným procesom premeny. Dnes jej priestory neslúžia len ako premiérové kino a miesto filmových festivalov. Sú aj scénou pre malé divadelné perly a festivaly, miestom pre inšpirujúce konferencie a semináre, elegantné módní prehliadky, menšie plesy a iné podujatia, kde sa stretáva umenie a zábava.