Najstaršia synagóga v Košiciach

Synagóga na Zvonárskej ulici bola postavená v roku 1883 na mieste staršej, menšej modlitebne. Táto modlitebňa bola prestavaná staviteľom Jánom Baloghom v roku 1899.

Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici je najstaršou synagógou v Košiciach a je uznaná ako národná kultúrna pamiatka. Patrí medzi najdôležitejšie židovské pamiatky na Slovensku.

Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 2
Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 2

Interiér synagógy je bohatý na nástenné maľby v maurskom štýle. Priestor je členený liatinovými stĺpmi, ktoré nesú drevené empory.

Medzi zachované prvky pôvodného vybavenia patrí ženská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok a niekoľko ďalších mobiliárnych prvkov.

Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 3
Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 3

Synagóga je tradične rozdelená na prízemie, ktoré slúžilo mužom, a poschodie pre ženy. V 50. rokoch 20. storočia bola synagóga využívaná ako sklad kníh štátnej vedeckej knižnice, čo viedlo k jej vážnemu poškodeniu a devastácii.

Vybavenie synagógy bolo rozkradnuté alebo zničené, vrátane drevených lavíc. Knižnica používala tieto priestory až do roku 1995.

Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 1
Synagóga na Zvonárskej ulici, Košice 1

V súčasnosti synagóga slúži ako múzeum židovskej kultúry pred druhou svetovou vojnou na východnom Slovensku. Zároveň pripomína obete holokaustu, pričom mená deportovaných a zavraždených občanov sú zvečnené v interiéri synagógy.

Synagóga je tiež súčasťou projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.

Pre verejnosť je synagóga zvyčajne zatvorená, ale konajú sa v nej výstavy a v prípade záujmu je možné objednať si prehliadku.

Viac o nádherných miestach v meste Košice sa dočítate v tomto článku: Čo robiť v meste Košice: 100 miest a aktivít, ktoré musíte zažiť

História synagógy

V stredoveku židia v Košiciach nežili. Zriedkavé prípady, keď nejaký prišiel do mesta v službe kráľov alebo sedmohradských kniežat, boli také výnimočné, že sú zaznamenané v archívnych dokumentoch. Prvým židom, ktorý dostal povolenie usadiť sa v meste, bol povozník a doručovateľ poštových zásielok Israel Mayer, a to v roku 1784, aj to pred hradbami.

V samotnom meste sa až v roku 1841 usadil striebrotepec Jakub Burger. Postupne sa začalo košické geto presúvať z Rozhanoviec do mesta. Židovské spoločenstvo sa tradične usadzovalo spolu, najmä okolo Zvonárskej ulice, kde si v rokoch 1842-1843 prestavali zo sýpky prvú modlitebňu, ktorá slúžila až do postavenia synagógy v rokoch 1871-1881.

Okolo synagógy si židovské náboženské obce vybudovali školu, miesto pre cestujúcich spoluveriacich, útulok pre núdznych a byt pre rabína – učiteľa, prípadne úradovňu.

Stavba synagóg sa v zásade po tisícročia nemenila. Boli to pravouhlé objekty, kde prízemie slúžilo ako modlitebňa pre mužov a pavlače vo výške prvého poschodia boli pre ženy a deti. Ornamentika výzdoby bola vždy geometrická.

Všetky synagógy sú orientované smerom k Jeruzalemu, kde stál posledný židovský chrám, zničený Rimanmi. K vybaveniu synagógy patrí skriňa na zvitky Tóry, stôl na čítanie, svietniky a lampy. Kovové predmety sú skoro vždy z rýdzeho striebra, zlato sa nepoužíva.

Dnes objekt čaká na rekonštrukciu, pretože počas totality bol využívaný ako sklad kníh a vôbec sa oň neudržiavalo. Krásna typická ornamentika je v havarijnom stave, ale je viditeľná z dvornej časti pri vchode na Krmanovej ulici.

Medzi vstupmi je umiestnená pamätná tabuľa s hebrejským nápisom na počesť umučeným a zavraždeným košickým židom počas druhej svetovej vojny. Tabuľa bola odhalená v roku 1975 podľa nášho letopočtu a v roku 5735 podľa židovského letopočtu.

Ohodnoť nás

Vaše hodnotenie pre toto miesto

angry
crying
sleeping
smily
cool
Vložiť

Ideálne keby malo hodnotenie aspoň 140 znakov

image

imageYour request has been submitted successfully.

image