Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici

Najstaršia synagóga v Košiciach

Synagóga na Zvonárskej ulici bola postavená v roku 1883 na mieste staršej, menšej modlitebne. Táto modlitebňa bola prestavaná staviteľom Jánom Baloghom v roku 1899.

Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici je najstaršou synagógou v Košiciach a je uznaná ako národná kultúrna pamiatka. Patrí medzi najdôležitejšie židovské pamiatky na Slovensku.

Interiér synagógy je bohatý na nástenné maľby v maurskom štýle. Priestor je členený liatinovými stĺpmi, ktoré nesú drevené empory.

Medzi zachované prvky pôvodného vybavenia patrí ženská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok a niekoľko ďalších mobiliárnych prvkov.

Synagóga je tradične rozdelená na prízemie, ktoré slúžilo mužom, a poschodie pre ženy. V 50. rokoch 20. storočia bola synagóga využívaná ako sklad kníh štátnej vedeckej knižnice, čo viedlo k jej vážnemu poškodeniu a devastácii.

Vybavenie synagógy bolo rozkradnuté alebo zničené, vrátane drevených lavíc. Knižnica používala tieto priestory až do roku 1995.

V súčasnosti synagóga slúži ako múzeum židovskej kultúry pred druhou svetovou vojnou na východnom Slovensku. Zároveň pripomína obete holokaustu, pričom mená deportovaných a zavraždených občanov sú zvečnené v interiéri synagógy.

Synagóga je tiež súčasťou projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.

Pre verejnosť je synagóga zvyčajne zatvorená, ale konajú sa v nej výstavy a v prípade záujmu je možné objednať si prehliadku.

Viac o nádherných miestach v meste Košice sa dočítate v tomto článku: Čo robiť v meste Košice: 100 miest a aktivít, ktoré musíte zažiť

História synagógy

V stredoveku židia v Košiciach nežili. Zriedkavé prípady, keď nejaký prišiel do mesta v službe kráľov alebo sedmohradských kniežat, boli také výnimočné, že sú zaznamenané v archívnych dokumentoch. Prvým židom, ktorý dostal povolenie usadiť sa v meste, bol povozník a doručovateľ poštových zásielok Israel Mayer, a to v roku 1784, aj to pred hradbami.

V samotnom meste sa až v roku 1841 usadil striebrotepec Jakub Burger. Postupne sa začalo košické geto presúvať z Rozhanoviec do mesta. Židovské spoločenstvo sa tradične usadzovalo spolu, najmä okolo Zvonárskej ulice, kde si v rokoch 1842-1843 prestavali zo sýpky prvú modlitebňu, ktorá slúžila až do postavenia synagógy v rokoch 1871-1881.

Okolo synagógy si židovské náboženské obce vybudovali školu, miesto pre cestujúcich spoluveriacich, útulok pre núdznych a byt pre rabína – učiteľa, prípadne úradovňu.

Stavba synagóg sa v zásade po tisícročia nemenila. Boli to pravouhlé objekty, kde prízemie slúžilo ako modlitebňa pre mužov a pavlače vo výške prvého poschodia boli pre ženy a deti. Ornamentika výzdoby bola vždy geometrická.

Všetky synagógy sú orientované smerom k Jeruzalemu, kde stál posledný židovský chrám, zničený Rimanmi. K vybaveniu synagógy patrí skriňa na zvitky Tóry, stôl na čítanie, svietniky a lampy. Kovové predmety sú skoro vždy z rýdzeho striebra, zlato sa nepoužíva.

Dnes objekt čaká na rekonštrukciu, pretože počas totality bol využívaný ako sklad kníh a vôbec sa oň neudržiavalo. Krásna typická ornamentika je v havarijnom stave, ale je viditeľná z dvornej časti pri vchode na Krmanovej ulici.

Medzi vstupmi je umiestnená pamätná tabuľa s hebrejským nápisom na počesť umučeným a zavraždeným košickým židom počas druhej svetovej vojny. Tabuľa bola odhalená v roku 1975 podľa nášho letopočtu a v roku 5735 podľa židovského letopočtu.